Navždy spolu

4. ledna 2009 v 14:39 | MrIndependent |  Kopenec
Stála na kraji tmavej priepasti a so slzamy v očiach spomínala na všetkých, ktorí jej tak ubližovali. Už sa nebála...Bolo odhodlaná skončiť svoje trápenie a odísť preč z tohto sveta. Vnútri cítila len žiaľ, ktorý zvieral jej srdcel a nedovolil sa jej znovu nadýchnuť. Slzy jej po tvári stekali čoraz intenzívnejšie. Tmavé vlasy jemne viali vo vetre, ktorý jej dával pocit slobody. Akoby cítila jeho chladné objatie...akoby jej šepkal nech spraví krok do prázdnoty a všetko bude znovu fajn.

Zhlboka sa nadýchla...Utrela si slzy a vykročila. Nepadala, stála na mieste. Pod nohamy ešte stále cítila zem..Obzrela sa. Nieko ju držal za ruku a bránil jej spadnúť do temnoty. Videla len obrys tela, v tmne nevidela neznámemu mužovi do tváre. Padla mu do náručia a nechala sa niesť niekam do neznáma.
,,Všetko bude fajn", povedal a v nej sa akoby znova prebudil život. Smútok a beznádej nahrádzal doteraz nepoznaný pocit. Nevedela kto ju zachránil ale vedela, že s ním chce zostať už naveky. V jeho náručí cítila pocit bezpečia, akoby jej už nikto nemohol ublížiť. Zrazu zastali..Položil si ju vedľa seba a odhrnul prameň vlasov zakrávajúci jej tvár.
,,Si nádherná", povedal. Pozrela sa mu do tváre. Mal dlhé čierne vlasy a oči s najprenikavejším pohľadom, aký kedy videla.
,,Kto si?", bojazlivo sa opýtala neznámeho.
,,Nezáleží na tom kto som. Už nikdy nebudeš sama."
Privinul si ju k sebe a jemne ju pobozkal. Nebránila sa...Vnútri jej niečo našepkávalo, že mu môže veriť. Vášnivo ju bozkával, silnými rukami hladil jej krehké telo. Pozrel sa na ňu...Slzy na jej tvári sa ligotali, odrážajúc mesačné svetlo.
,,Prečo plačeš?".
,,Je mi tak krásne. Nikdy v živote som necítila to, čo cítim teraz. Sľúb mi, že ma nikdy neopustíš."
,,Sľubujem", povedal a opäť si ju pritiahol k sebe. Ležali na zemi a nemysleli na nič, len na toho druhého. Bolo im tak krásne ako nikdy predtým. Svetlo mesiaca bolo čoraz silnejšie...Zrazu cítil, že je čoraz slabšia. Po lícach jej tiekla krv a cítila ako z nej pomaly odchádza život. Objala ho..
,,Milujem ťa...a navždy budem..". Dodýchala..
Padla mu do náručia...nevedel čo má robiť. Cítil sa taký bezmocný...Zobral ju a niesol ju niekam preč. Zastal...stáli pri priepasti, kde jej zachránil život. Nadýchol sa..
,,Zostaneme navždy spolu", držal ju v náručí a urobil krok. Krok do prázdna...Ich lásku už nikto nerozdelí.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Luiza Luiza | Web | 7. ledna 2009 v 13:56 | Reagovat

Rada by som vedela, ktorého predstavuješ. Či trpiteľa, ochrancu alebo oboch naraz... :-)

2 mrindependent mrindependent | 7. ledna 2009 v 14:04 | Reagovat

ono sa to dosť často mení..momentálne sa neviem rozhodnúť :P

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama