Tiaž na srdci

14. března 2009 v 10:44 | MrIndependent
Včera, pri hľadaní príčin mojej depresie som sa vysoko intenzívnou psychologickou analýzou dopracoval k tomu, čo spôsobilo tento stav plný temna a chladu. A vďaka môjmu neskonalému egoizmu a narcizmu sa s vami o tento šokujúci poznatok podelím, lebo vám na mne záleží viac ako na vašich bezvýznamných podradných životoch.

Popri hľadaní príčin v destve som neprišiel na nič zvášť neobvyklé. Okrem toho, že som rozhryzol teplomer a zjedol čerstvo rozkvitnutú ľaliu, že som babke povedal, že je stará krava a že som v sebe začal pestovať nenávisť k môjmu otcovi. Čiže žiadna možná príčina depresie mladého adolescenta.
Ďalšou z možných príčin je sťahovanie, ktoré som bol nútený podstúpiť a pri ktorom som prišiel o značnú časť svojho kamenného čierneho srdca, ktoré zostalo vo veľkom dome s nádhernou záhradou na Podkoreňovej. Pre moju deväťročnú myseľ to bol úder pod pás, nakoľko sme bývali so starkou, jediným členom našej podivnej rodiny, ktorý prejavuje svoje kladné cítenie voči mojej osobe.
Potom prišla ďalšia facka osudu, v podobe malého chladného breznianskeho bytu a ešte menších a chladnejších breznianskych detí. Hneď prvý deň v novom byte sa ma pokúsil nejaký miestny kápo zabiť a odsúdil ma tak k strachu zo všetkého neznámeho, ktorý uchovávam doteraz. Asi mal dosť početnú skupinu kamarátov jemu podobných, nakoľko ma začalo nenávidieť celé sídlisko. A ako epidémia sa tá nenávisť voči mne šírila ďalej a ďalej.
Potom prišla puberta, prvé sklamania v láske. Začal som piť, neskôr fajčiť. Netrvalo ani tri a pol minúty kým ma spolužiaci prinútili prispievať im na ich drogové záťahy a aktívne sa na nich zúčastňovať. Moja myseľ bola však natoľko silná, že dovolila môjmu telu jedine nejakú trávu zmiešanú s ktoviečím (ale bolo zaujímavé sa na ten proces prípravy pozerať) a k tvrdším drogám ma nepustila. A tak som prišiel sem.
Sedím na stoličke v tom prázdnom chladnom a malom breznianskom byte a rozmýšľam nad najmenej bolestivým spôsobom samovraždy. Niežeby som sa to chystal prakticky si overiť, to nie. Ale myšlienky na lúku a ovečky vo mne vyvolávajú pocit nevoľnosti.

PS: Nadpis si nevšímajte, tento článok mal byť pôvodne o niečom inom, ale to bude asi na trochu dlhšie.
PPS: O tiaži na srdci napíšem nabudúce, takže sa začnite pripravovať na vlny, lepšie povedané tsunami pesimistických myšlienok.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Luiza Luiza | Web | 14. března 2009 v 19:25 | Reagovat

Opováž sa zabiť do stredy, lebo ti na kare odhryznem hlavu priamo pred tvojou podivnou rodinou!

Ale nie vážne.

Jediné, čo môžem k tomuto povedať je, že sa tomu nebráň, lebo si prišiel do štádia, kedy brániť sa, nemá absolútne žiadny zmysel. Lebo ako sa spieva v pesničke Touriquet - "I tried to kill the pain, but only brought more." A to je jedna veľká pravda.

Radšej sa na tom zvez a využi všetku inšpiráciu, čo ti to ponúkne...a veľa píš.

Aj tak sa z toho vystrábiš ;-)

2 carodejnica carodejnica | Web | 14. března 2009 v 19:28 | Reagovat

samovrazda????? to hadam NIE!!!! :((

3 mrindependent mrindependent | 16. března 2009 v 10:53 | Reagovat

Luiza: nie, stredu si chcem užiť, celý deň s Džúsom, to bol vždy môj sen...ale ani ten fakt, že tam budeš ty nie je na zahodenie :P

carodejnica: asi si to nejak inak pochopila..ja sa zabiť nechystám..len mám zvrhlé myšlienky

4 carodejnica carodejnica | Web | 16. března 2009 v 16:28 | Reagovat

:( mozno ze si to tak nemyslel, ale vyznelo to tak...nemozem ti zabranit, aby si pisal taketo clanky a ani ti v tom branit nechcem, lebo su pre teba terapiou...ale nabuduce sa neopovaz spomenut v clanku to slovo na S, lebo v tej chvili letim z Nemecka do Brezna za tebou!

5 Matúš Matúš | 17. března 2009 v 19:26 | Reagovat

Myslíš, že to na čo pomýšľaš má nejaké riešenie? Možno sú to nejaké silné reči, ale priznaj si, žeby si nebol schopný si siahnuť na život, pretože taký chalan ako ty, ktorý vie ukazovať svoje pocity, to vie vyriešiť aj inak... ;)

Nieje to pekné takto písať a ja verím, že to prejde... Neviem, ale podobné pocity som mal ja v prípade nevyriešeného priateľstva s istými ľuďmi... Čo tak sa konečne dostať k tvojmu problému a zbaviť sa toho blbého pocitu tým, že to vyriešiš? :) Určite sa ti uľaví a nebudeš mať zlé myšlienky... Ak máme takéto nálady, tak by sme sa mali zamýšľať prečo ich máme a snažiť sa ich vyriešiť... Držím ti palce... Viem aké to je, ale nehovor si, že upadáš do depresie, lebo do toho malého breznianskeho bytu prídem a uvidíš! :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama